Zuckerbergovi otroci, osloboďte sa! A čo tak odstaviť digitálnu oligarchiu?

18.01.2021 Zdroj: postoj.sk Slovensko

Dobrý deň, volám sa Leidenfrost, som tmár z raného stredoveku. Najnovším inováciám sa vyhýbam ako čert krížu, najmilšia technológia je mi prstový ruženec. Smartfón som nikdy nevlastnil ani by som ho nevedel použiť, v živote som nemal profil na nejakej sociálnej sieti.

Týmto nekompromisným prístupom prichádzam o veľa. Náplňou mojej práce je cestovanie po Európe, pri príprave na cesty musím kontaktovať stovky ľudí ročne, mnohí však komunikujú výlučne cez facebook, k týmto ľuďom nemám prístup. Stáva sa tak zo mňa horší reportér, lebo som tmár.

V Číne, kde bez schválenia správnou appkou ani nenatankujete, by som nemohol žiť. Už aj v našej zaostalej Európe sa mi pomaličky zužuje priestor. Minule vo Švédsku som si napríklad nemohol kúpiť lístok na autobus, zachránil ma ľudomilný vodič, ktorý mi vo svojej švédčine povedal približne toto: „Chápem tvoj problém, chlapče, je nevyriešiteľný, ale pokiaľ jazdím týmto autobusom ja, nepotrebuješ lístok.“

Na Kanároch by som túto zimu nemohol dovolenkovať, zaviedli tam totiž povinnosť mať neustále so sebou smartfón so zapnutou korona-appkou. Keďže nemám smartfón, do takýchto krajín sa nedostanem.

Mám 48 rokov, deti sú ešte malé, dôchodok je v nedohľadne, ešte 20-25 rokov musím v tejto spoločnosti pracovať a fungovať. Uvidíme, či to vydržím, som však pevne rozhodnutý.

Od samého začiatku som nevedel pochopiť, prečo sa aj ináč celkom príčetní ľudia zhŕňajú na tie sociálne siete. Pred nejakými desiatimi rokmi zverejnil mienkotvorný slovenský časopis pamflet, v ktorom som vyzval na rozbitie Facebooku a Googlu. Vtedy ešte nikto netušil, že Twitter a Facebook raz pôjdu cenzurovať a odstavovať svojich používateľov. Bolo len vidieť, že ľudia z celého sveta zverujú svoje rodinné fotografie, osobné vzťahy aj svoje korektné a menej korektné názory súkromným americkým firmám. Ľahkosť, s ktorou sa odovzdávajú, mi pripadala prinajmenšom naivná. Zdalo sa mi, že sa slobodne vzdávajú svojej slobody.

Mienkotvorný slovenský časopis dal môj pamflet na titulnú stranu, aj tak som nikdy nedostal vlažnejšiu reakciu. Akurát jeden čitateľ (v číslach 1): reagoval krátkym e-mailom. Odniesol som si z toho, že Slováci majú svoju digitálnu slobodu v paži.

A teraz, keď Twitter a Facebook blokujú dosluhujúceho prezidenta Spojených štátov a keď súkromné firmy Amazon, Google a Apple blokujú alternatívnu sociálnu sieť Parler, začínajú aj u vás kričať. Pritom ešte ten váš krik – oprávnená kritika progresívno-digitálnej junty – zaznieva z Facebooku.

Milo ma prekvapuje, že nevídané opojenie mocou, ktoré v posledných dňoch predvádzajú korporáty zo Silicon Valley, mobilizovalo v Európe množstvo politikov, ktorí sa nedajú podozrievať z trumpizmu. Nemecká kancelárka, ktorá v posledných štyroch rokoch suplovala Ameriku vo vedení slobodného sveta, dala vyhlásiť do sveta, že považuje trvalé odstavenie Trumpa za „problematické“.

V rovnakom zmysle sa vyjadril líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire, taktiež presný opak trumpistu, išiel ešte ďalej, keď „šokovaný“ z rozhodnutí Twittera a Facebooku povedal: „Reguláciu internetového priemyslu nemôže vykonávať samotná digitálna oligarchia.“ Komisár EÚ Thierry Breton označil za „ohromujúce“, „že šéf firmy bez kontroly dokáže vy­tiah­nuť zástrčku z reproduktorov“ prezidenta USA.

Podľa vplyvného komisára „objasnili posledné dni, že nemožno dôverovať dobrej vôli platforiem“. Breton zároveň zdôraznil, že „Európa bola prvým kontinentom na svete, ktorý chcel komplexne zreformovať digitálny priestor“.

Znie to krásne, teším sa. Iba dúfam, že Európskej komisii nenapadne zakladať svoju sociálnu sieť. Bruselské inštitúcie založili už desiatky tisíce webových stránok, ktoré všetky skončili rovnako neslávne – mimo záujmu verejnosti.

Kolujú návrhy rozbiť internetové monopoly na kúsky, aby bola väčšia aj regionálna pluralita. Je to sympatická myšlienka, obávam sa však, že je to v rozpore s povahou internetu. Internet nosí v sebe inherentnú tendenciu k monopolom. Vždy to ide tak, že jedna súkromná firma určuje technický štandard a získa monopol: Amazon pre nákupy, Instagram pre fotky, Twitter pre štebotanie, Google pre hľadanie, Facebook pre všetko ostatné.

Ak je tu dopyt po jednotnom štandarde, tak treba uspokojiť ten dopyt. Možné riešenie vidím v prevzatí všetkého, čo ľudia chcú, teda z Facebooku, Twittera a Googlu vyvlastniť digitálnu oligarchiu a nahradiť verejnoprávnou alternatívou. Nie štátnou, verejnoprávnou. Európa by to mohla dokázať, je na to dosť veľká.

Ak niektorí konzervatívci teraz uvažujú, či sa majú prehlásiť z Facebooku na Parler, považujem to za model z dažďa pod odkvap. Celý ten Parler ide mimo mňa, v živote som tam nebol, nechce sa mi do toho ani pozrieť. Stačí mi vedieť, že tam vonku, no aj tu vnútri (pozri na predsedu vašej vlády) je veľké množstvo bláznov, čo rozpisujú na sociálnych sieťach odporné hovadiny. Držím sa od toho čo najďalej. Zvlášť v týchto časoch potrebuje človek čerstvý vzduch a čistú hlavu.

Niekto však musí niečo podniknúť, chce to rázny zásah. Vidím v tom príležitosť pre Angelu Merkelovú v posledných mesiacoch jej vládnutia. Ak chce zanechať väčšie dedičstvo ako milión blízkovýchodných migrantov a spoločný európsky dlh, mala by sa venovať digitálnej slobode.

Najlepšie bude zveriť dozor nad novou verejnoprávnou sociálnou sieťou veľmi vzdialenej medzinárodnej štruktúre. Možno ani tie Spojené nádory nie sú dosť vzdialené, navrhujem preto komisiu Africkej únie. Tá existuje, sídli v Addis Abebe a určite nemá kapacitu, aby nás v desiatkach európskych jazykov cenzurovala.

Zastávam totiž názor, že vôbec netreba cenzurovať. Podnecovanie k násiliu je v každej civilizovanej krajine trestným činom, niečo také treba hlásiť, prenasledovať a potrestať. Všetko ostatné spadá podľa mňa pod slobodu slova. Upozorňujem, že kľúčový moment pred útokom na Kapitol bol čisto analógový: Donald Trump rečnil naživo pred prívržencami a oni išli. Je mylné si myslieť, že bez existencie sociálnych sietí by sa ten neospravedlniteľný skutok nestal.

Rád priznávam, že ideu verejnoprávneho európskeho Facebooku ešte nemám technicky domyslenú do konca. Nie je to celkom moja šálka kávy, veď som z iných čias, v dobrom starom ranom stredoveku sme ešte ani poštu neriešili.

V každom prípade je načase zvolať: Zuckerbergovi otroci, osloboďte sa!

Autor: Martin Leidenfrost

Martin Leidenfrost je rakúsky spisovateľ, publicista a scenárista. Stĺpčekár rakúskeho denníka Die Presse, prispieva do viacerých popredných európskych denníkov, spolupracuje s denníkom Postoj a je členom redakčnej rady revue Impulz. Žil dvanásť rokov na Slovensku, žije na rakúskom vidieku. Je ženatý, má dcéru a syna.

Zdroj: postoj.sk


UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.


Mohlo by vás tiež zaujímať
Najčítanejšie