Viac, lepšie, honosnejšie, skôr … Neustále preteky a prekáračky nášho ega voči iným, dokonca aj voči Bohu. Nielenže sa chceme posadiť na popredné miesto pre hosťa, ale dokonca chceme zabrať miesto Boha. Čo nás zastaví v týchto pretekoch? Kedy začneme hľadať skutočnú múdrosť?
Prečo ĺudia takú prirodzenú vec, ako je mier pre všetkých, pokladajú za utópiu. Nie je snáď utópiou myslieť si, že vojnami sa dosiahne ... mier? Na vine môže byť aj zlá teológia:
Ježiš im povedal: 26 Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«“ 28 Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.-
...kde zostalo nezabiješ ?
26 Mojžiš sa postavil do vchodu táboriska a zvolal: „Kto je za Pána, ku mne sa!“ Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!"
Kto prvý porušil DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ? Alebo namiesto KTO....slovíčko ON. Nahneval sa pre zlaté teľa, rozbil tabuľku a dal zabiť 3000 Židov, aj napriek tomu, že už poznal prikázanie NEZABIJEŠ. Keby si všetky svetové náboženstvá - židia, kresťania, moslimovia, ktoré vychádzajú zo Starého zákona uznali chybu, ktorá zjavne pochádza od Mojžiša, už nikdy by nemohli byť na svete vojny. Veď je to také jednoduché - dodržať len jedno z desiatich Božích prikázaní - NEZABIJEŠ.
Mohol by byť mier na Zemi.
ODMIETNUŤ ZABÍJAŤ JE ZNAK VEĽKEJ ODVAHY ... Pokiaľ my, ľudia, budeme glorifikovať zbrane ako ochrancov mieru, vždy sa nakoniec staneme ich obeťami.
