Podľa Ústavy SR, (článok 104) prezident skladá sľub, kde prehlasuje, že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov, že bude zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.

Článok 107 ústavy dáva možnosť trestného stíhania prezidenta iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.

Pri vyslovení viacerých otázok v súvislosti s používaním zverenej právomoci pani Čaputovou, konajúcou v roli prezidentky sa opakovane vo verejnom priestore vynárajú viaceré závažné otázniky.

Nenapĺňa konanie menovanej znaky úmyselného porušovania ústavy?

Kauza Vlčan – Budaj:

Jej podstata spočíva v zjavne klientelistickom zneužití postavenia dvoch ministrov, ktorých pani Čaputová poverila vedením rezortov poľnohospodárstva a životného prostredia. Títo poverení ministri využili svoje dispozičné oprávnenie na neobvyklú obchodnú operáciu, keď v rámci konania o bezodplatnú dotáciu bola z pomedzi  ôsmych uchádzačov vybratá jediná firma s priamym dopadom na jedného z nich, povereného ministra Vlčana, nominanta OľaNo, skupiny figúr, ktoré tak matovičovito a vytrvalo „bojovali“ proti korupcii a rodinkárstvu. Tvrdiac, ešte pred voľbami v roku 2020, že ak budú zvolení, tak tento neduh zo slovenskej politickej scény odstránia a docielia pozatváranie aktérov takého zneužívania zverenej štátnej moci. Dobojovala. Deklasovaná zbraňou, ktorú používala proti opozícii.

Ako si má však teraz verejnosť vysvetliť situáciu, ktorá sa vynorila v súvislosti s touto kauzou o poskytovaní dotácie v sume 1,4, mil. euro, keď pani Čaputová v postavení prezidentky pred už viac ako 14 dňami disponovala podkladmi o klientelizme zaváňajúcim zjavným protizákonným konaním dvoch ministrov, ktorých výkonom funkcie sama poverila. Je priam ukážkové, že v tejto situácii bola práve pani  Čaputová tým najpovinnejšim  verejným činiteľom na riešenie tohto úmyselného konania dvoch svojich podriadených persón, s priamou povinnosťou trvať na okamžitom a exemplárnom vyvodení zodpovednosti.

Pri zhodnotení konania menovanej z trestnoprávneho pohľadu treba zvýrazniť, konkrétne znaky ktoré zákon vo svojich ustanoveniach určuje: „ verejným činiteľom sa na účely trestného zákona rozumie okrem iných aj prezident SR. Pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou, ktorá mu bola zverená.“

Zodpovednosť za svojvoľné nakladanie so zverenou právomocou zo strany pani Čaputovej je ako konanie v trestnoprávnej norme konkretizovaná vo viacerých ustanoveniach:

Podľa § 234  Tr. zák. „kto neoznámi, napriek tomu, že mu taká povinnosť vyplýva z jeho postavenia neobvyklú obchodnú operáciu potresce sa odňatím slobody na dva až osem rokov.

Podľa § 262 Tr.zák. „ Kto poruší alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia v riadení alebo kontrole činnosti osôb ním riadených a tým umožní spáchanie trestného činu, pri spôsobenej škode veľkého rozsahu sa potresce odňatím slobody až na päť rokov.“

• 261 ods. 3 Tr.zák. stanovuje ako sa koná keď je umožnené získať finančné prostriedky pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie tomu o kom sa vie, že nespĺňa podmienky určené na ich poskytnutie, alebo umožní ich protiprávne zadržať, potresce sa pri škode veľkého rozsahu odňatím slobody až na dvanásť rokov.

Podľa § 263 Tr.zák. sa až na tri roky potresce páchateľ, ktorý z nedbanlivosti poškodí finančné záujmy Európskej únie.

• 327a Tr.zák. „ Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, hoci vedel, že tým môže ohroziť záujme chránený týmto zákonom …“

Aj pri tomto strohom pomenovaní existujúcej situácie v označenej klientelistickej kauze Vlčan-Budaj je vážny dôvod na zamyslenie, či tu nie sú splnené  podmienky na postup podľa § 199 Tr. por., ktorý upravuje začatie trestného stíhania vo veci. To by sa malo začať bez meškania, najneskôr do 30 dní vydaním uznesenia. To musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností za akých ku konaniu došlo, o aký trestný čin ide a to jeho zákonným pomenovaním. Uznesenie netreba odôvodňovať. Na ďalšie štádium konania zákon vyžaduje vydanie uznesenia pri dostatočne odôvodnenom záver, že určitá osoba  spáchala trestný čin.

Pokiaľ konkrétny policajt by také uznesenie vydal a následne by došlo k postupu podľa § 206 Tr. por.  teda k vzneseniu obvinenia, nastupuje právny stav, ktorý umožňuje obviňovanej osobe žiadať o ochranu pri nezákonnom alebo nedôvodnom postupe konajúceho štátneho orgánu.

Čo vadí pani Čaputovej a hŕstke právnych nedoukov typu Šeliga – Baránik na platnom ustanovení § 363 zákona. Ten má predsa jasne stanovené podmienky na uplatnenie  „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon“.

Pohľad na štatistické údaje za rok 2022 hovorí, že na prokuratúre si oprávnené subjekty uplatnili viac ako 600 návrhov na postup podľa § 363 z ktorého počtu bolo jeho použitým vyriešených 83 vecí. Teda viac ako 500 veciach nebol návrh akceptovaný.  Aj tých 83 prípadov je 83 ľudských osudov, ich rodín, budovania mena a povesti, ktoré sú pri nezákonnom postupe neraz navždy zničené. A v mnohých prípadoch len pre zneužitie, pomstu, likvidáciu oponentov, odstraňovanie konkurencie a zlovoľnosť  konajúcich štátnych úradníkov.  A to má byť tolerované, ponechané na svojvôľu. Taká akceptácia by smerovala do pekla a priviedla na scénu bezprávie.

 Generálny prokurátor verejne priblížil, že § 363 bol aplikovaný, len keď bolo v rozhodnutiach prokurátora, policajta alebo v konaní, ktoré im predchádzalo zistené porušenie zákona a nápravu nebolo možné zabezpečiť inými právnymi prostriedkami prokurátora. Zdôraznil, že sa tak stalo bez ohľadu na meno a osobný status osoby obvineného. „Teda vždy, keď som bol ako generálny prokurátor tento postup povinný použiť. A bude to tak v záujme garancie zákonnosti aj v budúcnosti,“ doplnil.

Ústava SR v ustanovení článku 151 vo vzťahu k prokuratúre odkazuje podrobnosti o právach a povinnostiach na zákon. Ten v ustanovení § 5 určuje: „Prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný konať podľa najlepšieho vedomia a svedomia…“

Pokiaľ teda generálny prokurátor JUDr.  Žilinka v doterajšom pôsobení plnil svoje zákonom stanovené povinnosti aj v súvislosti s podanými podnetmi dotknutých osôb z ničoho nevyplýva, že by nekonal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.  Rozhodnutia, ktoré boli zverejnené sú kvalifikovane a precízne zdôvodnené a preukazujú, že pre neznalosť, zaujatosť, sledovanie iných ako zákonných dôvodov bol potrebný zásah generálneho prokurátora s použitím § 363.

Tie subjekty, ktoré poznajú danú problematiku hodnotia postup prokuratúry ako potrebný a napravujúci nezákonnosť. Za všetkých to výstižne vyjadril súčasný  predseda Slovenskej advokátskej komory JUDr. Puchalla slovami: „Paragraf 363 Trestného poriadku  má v systéme mimoriadnych opravných prostriedkov nezastupiteľné miesto.“

To sa týka aj kauzy poslanca Borguľu: Podľa GP :„Skutok, ktorý je uvedený v uznesení obvinenia, neobsahuje fakty, ktoré zamedzia zameniteľnosti skutku, opis skutku a trestné stíhanie sa neopieralo o náležité zistenia skutkového stavu v nevyhnutnej miere potrebnej na vznesenie obvinenia,“

„ pre nenaplnenie objektívnej stránky trestného činu podplácania nie je možné skutok, ku ktorému došlo, kvalifikovať ako trestný čin podplácania“.

Pokiaľ pán Heger, ktorý už našťastie potupne mizol zo zorného poľa verejnosti čosi blábolil o „najväčšej chybe koalície“ v súvislosti s voľbou Žilinku na post generálneho prokurátora, tak za podstatne väčší omyl s nedoziernými následkami bolo umožnenie tejto figúre vedenej objaviteľom politických atómoviek Matovičom, aby zanešvárili počas troch rokov politickú scénu na Slovensku a krajinu dostali do situácie smerujúcej k bankrotu.

Je vecou názoru každého z nás, ako zhodnotí  ústavou a zákonom proklamované konanie prezidentky Čaputovej pojednávajúce o využití zverenej právomoci okrem iných aj v kauze Vlčan-Budaj a jej konaní „ pri najlepšom vedomí a svedomí“ a konanie generálneho prokurátora SR JUDr. Žilinku, ktorý pri plnení zákonných povinností siaha po zistení porušenia zákona po platnom ustanovení zákona.

nedávno zverejnená správa, že Z. Čaputová v roli prezidentky Slovenskej republiky použila zverenú právomoc na podanie na Ústavný súd, ktorým spochybňuje zákonné ustanovenie, ktorým sa chránia práva dotknutých osôb usvedčuje menovanú z účelového postupu na objednávku smerujúcu k deštrukcii právneho štátu.

A to by si mali všetci voliči náležite uvedomiť…