“Aj Al Caponeho odsúdili za dane, nie za organizovaný zločin,” počúvame pri každom jednom mediálne zaujímavom prípade, ktorého úlohou nie len spravodlivosť, ale najmä ukázanie prstom na minulosť ako zle to na Slovensku bolo a aká mafia tu vládla.

Fakt, že v minulosti tu fungovali “naši ľudia” zostane faktom, aj keď sa poukáže na zvrátenosti súčasnej vládnej garnitúry, ktorú môžeme označiť aj pojmom tolitárska vláda, ktorá si z Ústavy, práva a zákonov urobila zdrap papiera hodného jednovrstvového toaletného papiera v akcii! Môžeme byť spokojní so spravodlivosťou v štýle “veď aj Al Capone”?

Akoľvek nám je nesympatický bývalý Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a nech je naše presvedčenie, že patrí do basy hoc aj sto percentné, tak v odsúdení Kováčika v prípade úplatku od skupiny takáčovcov zostáva veľa nevypovedaného a rozsudok v štýle Al Caponeho, plný kompromisov, aby niekto sedel je nespravodlivý, nie kvôli Kováčikovi, ale voči spoločnosti.

Ak Kováčik zobral úplatok 50-tisíc eur, čomu nie je ťažké uveriť, tak kto bude súdený za prečin podplácania? Kováčik je vinný preto, že svojej podriadenej povedal, aby nepodala sťažnosť v prípade prepustenia takáčovca Ľubomíra Kudličku – ale prečo to podriadená vykonala? Čo podriadená okrem “pekného” úsmevu a pochvaly od Kováčika dostala? Akú odmenu mimo Kudličkovej radosti zo slobody dostal sudca?

Spravodlivosť v štýle “Al Capone” začína poriadne smrdieť! Podriadená, ktorá sťažnosť nepodala si užíva slobodu. Sudca, ktorý Kudličku pustil na slobodu sedí v komisii pre obnovu dôvery v právny štát. Ľudovít Makó ako spolupracujúci obvinený, ľudovo povedané kajúcnik, si užíva status mediálnej hviezdy, ktorá odkryla “systém”. A z celej korupčnej reťaze skončil v base maximálne nesympatický, v minulosti arogantný Kováčik, ktorému nielenže prepadol majetok, ale 14 rokov v base v jeho veku je prakticky doživotie!

Zaslúži si takto nastavená spravodlivosť potlesk? Vyhnúť sa spravodlivosti nastavenej režimom Igora Matoviča je pomerne jednoduché, stačí začať spievať! Spravodlivosť podľa vzoru Al Caponeho sa zmenila na spevácku súťaž, v ktorej je nutné zaspievať včas a za celú skupinu krivákov si to odsedí ten najmenej sympatický, zvyšku stačí spievať ďalej.