V mimoslovenskej politike v súčasnosti veľmi rezonuje kauza Navaľnyj. Plus video údajne Putinovej rezidencie, ktoré vydal.
K tomuto konkrétne sa neviem veľmi vyjadriť, čo ma ale vždy fascinuje, je ako sa okamžite roztrhne vrece s článkami, kde je Putinov režim označovaný za zločinný a skorumpovaný a neviem aký.
Fakt však je, že Putin je aj po dvadsiatich rokoch doma nesmierne populárny. Predchádzajúce 90. roky, ktoré sa na Západe oslavovali ako „demokratizácia“ Ruska, boli totiž pre krajinu úplná katastrofa a zanechali dlhodobé traumy.
„Demokrat“ Jeľcin porušoval ústavu, nechal tankami strieľať na parlament, v roku 1996 vyhral voľby (s americkými poradcami) pomocou úplne démonickej manipulácie (opozícia sa prakticky nedostala do médií) a volebných podvodov a vzápätí doslova daroval krajinu oligarchom, ktorí mu kampaň financovali. Jeden z nich, Chodorkovskij, oklamal tisíce drobných akcionárov, vrátane západných investorov a stal sa tak jedným z najbohatších mužov planéty, ale ako náhle sa obrátil proti Putinovi, bol z neho zrazu anjel.
Podobne sa proti Putinovi postupne obrátili ďalší ľudia. Z nich najzaujímavejší sú bratia Chandlerovci, ktorí boli v 90. rokoch najväčšími západnými „investormi“ v Rusku. Z nuly zázračne nahonobili miliardy, až kým ich Putin, podobne ako ďalších im podobných, z krajiny nevykopol.
Tak sa obrátili proti nemu a sponzorujú celý rad „intelektuálov“ píšucich proti Rusku (a šíriacich „myšlienky slobodného trhu“ – presne takého slobodného, aby sa dobre zarábalo tak, ako v 90. rokoch v Rusku).
Patria medzi nich takí, čo sa prominentne objavujú aj na stránkach slovenskej tlače: Peter Pomerantsev a Anne Applebaumová. Tá je roky vyslankyňou tých najagresívnejších neokonzervatívnych kruhov USA. Bola jednou z kľúčových autoriek podporujúcich inváziu do Iraku, tiež propagovala materiálnu aj vojenskú podporu síl, ktoré rozpútali ultra krvavú občiansku vojnu v Sýrii, a podporovala myšlienku vojny s Iránom.
Hlavným nástrojom Chandlerovcov je Legatum Institute. Tento „think tank“ sídli na honosnej adrese, v najdrahšej londýnskej štvrti Mayfair. Financujú ho cez svoju dubajskú firmu – to sa vie, ale ostatných detailov je pramálo, Legatum si od oficiálnych (UK Charity Commission) aj neoficiálnych (rôzne mimovládky zaoberajúce sa rankingom transparentnosti) subjektov vyslúžil nálepku jedného z najmenej transparentných think tankov v krajine. Má však obrovský vplyv na britskú politiku a priamo poskytuje zázemie tým ľuďom, vrátane poslancov, ktorí podporujú rôzne formy agendy neocons.
Na takéto veci si vždy spomeniem, keď čítam „kritické“ články o Rusku, lebo často sú za nimi takéto špinavé lobby. Netvrdím, že dnešné Rusko je raj na zemi, otázka ale je, aká je alternatíva.
Putin krajinu stabilizoval, mnohé veci sa za jeho vlády bezpochyby vyčistili, zmodernizovali. Osobne som vždy vyzdvihoval, ako veľmi napríklad dbá na podporu kultúry.
Aj v tom je asi úspešnou a celkom zaujímavou osobnosťou (ja osobne som mal z neho veľmi dobrý dojem, počas nášho dlhého stretnutia v Kremli, podobne ako aj ostatní vtedajší najvyšší predstavitelia pôsobili veľmi profesionálne).
Na Rusko môžeme mať rôzne názory, ja si rád čítam aj tie veľmi kritické (aj Navaľného videá dlhodobo sledujem), ale pri tej kritike si treba dávať aj pozor, kto ju produkuje a prípadne aké ciele sleduje.