Pandémia síce oficiálne na Slovensku skončí až 28. februára, ale vláda si trúfla na neuveriteľne odvážny krok, ktorým má byť nepredĺženie núdzového stavu. Človek by im aj zatlieskal, ale predlžovanie bolo už proti logike mocnejších ako sú naši diletanti vo vláde, navyše neustále predlžovanie núdzového stavu už začínalo pripomínať hárem Borisa Kollára, jeho ženy tiež nevedia kedy skončiť s plastikami. Tupci pri moci, ale potrebujú pocit dôležitosti, a tak sa vrhli po situácií na Ukrajine ako člen tejto skupiny Richard Sulík v nedeľu ráno po teplom rožku.
Hoci stanovisko Slovenska k podpísaniu nezávislosti Doneckej a Luhanskej republiky muselo byť Vladimírovi Putinovi jasné už pri podpise výnosov, tak naši tajtrlíci toto stanovisko potrebovali oznamovať svetu jeden po druhom. Jasnosť postoja Slovenska sa dal vopred predpokladať, nakoľko ani Kosovo odtrhnuté od Srbska Spojenými štátmi neuznávame, prečo by sme mali podobné popieranie medzinárodného práva uznať Ruskej federácií? Fakty a danie si spojitosti s našou suverenitou musí vidieť aj Jaroslav Naď po päty v zadku USA, ale problém v tomto videní môže mať poslanec György Gyimesi, ktorý sa v nedeľu pokúšal hodiť na stôl diskusiu o Benešových dekrétoch!
Toľko sa brnkalo “ruskému medveďovi” po nose, až Putin chytil do rúk pero a situáciu, ktorá eskaluje od roku 2014 vyeskaloval podpisom výnosov o suverenite samozvaných republík na východe Ukrajiny. Keďže sa strašenie pandémiou skončilo, tak hrozba vojny u východného suseda ako nový nástroj strašenia padol, idiotom pri moci na Slovensku, ako z nebies. Aj keď prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj zatiaľ Západ nežiada vojenskú podporu, tak nové sankcie voči Rusku sa už rozbehli a napr. donedávna neohrozený projekt Nord stream 2 už Nemci zastavili. Naši politici zatiaľ pred kamerami a médiami robia ramená a hrajú sa na dôležitých.
HEGER S POCITOM DÔLEŽITOSTI A ČAPUTOVEJ TLIACHANIE
Po tom čo egá slovenských politikov dostali na frak od slovenských hokejistov, im prišla šanca pre pocit vlastnej dôležitosti mimoriadne vhod. Dokonca aj hovorca vlády Eduard Heger sa cíti byť dôležitým, prezidentka Zuzana Čaputová priniesla podľa mainstremu “tvrdú reakciu”, minister obrany Jaroslav Naď sa opäť zavzdušňuje a minister zahraničných vecí chce verejnosť s iným názorom vytesňovať na okraj spoločnosti. Vyhlásenia našich politikov pri moci k situácií na Ukrajine síce majú hodnotu prdu vo vetre, ale opäť ukazujú ich uzurpovanie práva na pravdu!
Snaha dokázať, že Heger nie je len pajácom, a to prostredníctvom údajných “horúcich liniek” k situácií na Ukrajine by možno bola úspešná, ale považovať za horúce linky telefonáty s Naďom, Korčokom, Kollárom a Čaputovou, ku ktorým sa ešte pridala Ursula van der Leyen, tak to chce silný zmysel pre humor. Dávku dôležitosti a potrebnosti si Heger dodal zvolaním Bezpečnostnej rady. Čo tam budú tajtrlíci riešiť? Od vojny na Ukrajine to naďalej pre naše dobro je stále ďaleko a trvá vojna diplomatická, bez rinčania zbraní…
Čaputová narozdiel Hegera netelefonuje, ale oznamuje svetu, že Rusko týmto “marí roky úsilia o vyriešenie konfliktu” a Kremeľ zvolil konfrontáciu namiesto diplomacie. Nuž, konflikt trvá od roku 2014, keď o Čaputovej vedeli maximálne v Pezinku a údajné snahy o jeho riešenie spočívali v dávaní ultimát a sankcií voči Rusku. Nevadí, Čaputová má právo si to nepamätať veď vtedy riešila skládku, ale hovoriť len o agresií Ruska by si pani, ktorá miluje menšiny mohla odpustiť. Ukrajinou potláčanú ruskú menšinu stačí len ignorovať a držať sa politiky, že Rusko je nepriateľ.
Zadychčaný Naď už nadobúda pocit zadosťučinenia a vyzýva tých, ktorí tvrdili, že “Putinovi ide o mier, aby odsúdili jeho nezodpovedné konanie a prestali sa podieľať na ospravedlňovaní nezmyselnej hrubej agresie voči Ukrajine.“ Dojímavé, ale Naďove výzvy majú hodnotu Čaputovej doložiek a aj on zabúda, že od roku 2014 sa Západ len prizerá na dianie v samozvaných republikách na východe Ukrajiny. Korčok situáciu zneužil ešte viac a snaží sa tému otočiť na “príležitosť začať na okraj vytesňovať tú časť slovenskej politiky, ktorá sa v ostatných týždňoch predviedla”, teda ako správny demokrat snažiť sa presadiť cenzúru iného názoru. Ako Korčok pomôže v jednaniach o Ukrajine nepovedal, veď ho k stolu reálne nikto nepozval.
Diplomatické rozhovory pokračujú, ale naši idioti už šíria strach, propagujú vojnu. Malosť týchto tupcov podčiarkli hokejisti, ktorým aj za tento postoj patrí rovnako veľká vďaka ako za bronz z Pekingu.